Nepostihnuteľná hodnota obydlia

Zákon upravuje inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia v § 166d ods. 1 ZKR ako časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.  

Aj keď to zákon výslovne neuvádza, nemusí sa jednať iba o nehnuteľnosť. Obývať je možné napríklad obytný kontajner, pričom podľa práva sa jedná o vec hnuteľnú, nakoľko nie je pevne spojená so zemou. Otázka pre prax zostáva, čo v prípade ak by dlžník obýval automobil. Pokiaľ by sa jednalo o karaván, dlžník by si mohol uplatniť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, za predpokladu, že ho skutočne obýva. Ak by sa dlžník snažil presvedčiť správcu a súd o tom, že obýva klasické motorové vozidlo, pravdepodobne by nebol úspešný.

Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia stanovuje nariadenie vlády č. 45/2017 Z. z. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 €. Rozumieme ňou sumu, ktorá musí byť vyplatená dlžníkovi na osobitne zriadený účet v banke, kde bude táto suma uvoľňovaná v mesačných splátkach najviac po 250 €. Tieto finančné prostriedky nepodliehajú exekúcii a ani vykonávaciemu konaniu pod dobu 36 mesiacov od času, kedy sa účet zriadil.

Bezpodielové vlastníctvo manželov

Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 € na dlžníka, a na manžela ďalších 10.000 €. Ak dlžník nemá manžela, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) bolo zrušené počas manželstva alebo nehnuteľnosť do BSM nepatrí, nepostihnuteľná hodnota obydlia predstavuje stále sumu 10.000 € na dlžníka.

Priblížme si situáciu, ak dlžník podstúpi osobný bankrot, je ženatý a spolu s manželkou kúpili dom. Ak nehnuteľnosť nadobudli počas trvania manželstva, nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dlžník si v návrhu na konkurz uplatní nepostihnuteľnú hodnotu obydlia - a bude sa to vzťahovať nielen na dlžníka, ale aj na manželku uvedenú ako blízku osobu. Každému z manželov bude zriadený vlastný osobitný účet v banke, na ktorý bude poukázaná suma nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, pretože vyhlásením konkurzu zo zákona zaniká bezpodielové vlastníctvo manželov. 

Podielové spoluvlastníctvo

Zákon tiež reaguje na situáciu, ak je dlžník podielovým vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú si uplatňuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. V takomto prípade podľa § 166d ods. 2 ZKR je nepostihnuteľnou hodnotou obydlia časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu. 

Napríklad - dlžník sa rozhodne pre osobný bankrot a zároveň je spoluvlastníkom domu, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. V konkurze sa bude speňažovať iba spoluvlastnícky podiel dlžníka, nie celý dom. Po speňažení správca zriadi dlžníkovi osobitný účet v banke, kde mu bude poukázaná suma 10.000 € a vyplácaná v  v splátkach max. 250 €. 

Ak by bol spoluvlastnícky podiel 1/2 nadobudnutý počas manželstva, spadá do BSM. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je 10.000 € na dlžníka a ďalších 10.000 € na manžela dlžníka. 

Nepostihnuteľná hodnota je viazaná na osobu, nie na vec. Ak by spoluvlastnícky podiel po speňažení nepokryl nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, nemožno ho speňažiť. Nie je podstatné, aký veľký podiel dlžník vlastní, môže to byť 11/12 alebo aj 1/12. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je v oboch prípadoch rovnako 10.000 € na osobu. 

Nehnuteľnosť nemožno speňažiť v konkurze, ak by neostalo na vyplatenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Netýka sa to však prípadu, ak je obydlie zaťažené záložným právom. Viac sa dozviete v nasledujúcom článku.

Poznámka autora:

V odbornej literatúre sa stretávame s opačným názorom: hodnota nepostihnuteľnej hodnoty by mala byť v pomere v akom je dlžník spoluvlastníkom. Na problematiku máme však odlišný názor, nakoľko dlžník môže obývať dom, ktorého je spoluvlastníkom len 1/12, ale po speňažení by mu bola vyplatená iba suma 833,33 € - čo mu nepokryje náklady na obydlie a strácal by tento inštitút význam. Prax konkurzných správcov ako aj slovný výklad zákona sa prikláňa k nášmu názoru, avšak až rozhodnutia súdov nám poskytnú jednoznačný výklad.